Dojmy
Návšteva Anglicka bola asi z
môjho
pohľadu dosť veľká blbosť, najmä ísť sa zdokonaliť v angličtine. Malo
by to zmysel iba, ak by som býval s angličanmi a so Slovákmi a Čechmi
sa
stretol, tak raz za týždeň. Celkovo Anglicko na mňa neurobilo nejaký
dojem, tí čo tu už dlhšie žijú tvrdia, že na život v Anglicku si treba
zvykať asi 6 mesiacov. Londýn ako hlavné mesto je na môj vkus dosť
špinavý, preľudnený. Jediné čo sa mi páčilo boli parky, ktoré sú dosť
rozľahlé a pekne udržiavané. Najviac sa my páčilo
British museum, štadión Arsenalu a Chelsei, Towerbridge a budova
parlamentu. Ľudia sú tu veľmi ochotní
pomôcť. Inak prekvapilo ma, že je tu strašne veľa Slovákov za prvé dva
dni som ich stretol asi 300. Veľa je tu takých, ktorí minuli všetky
peniaze a teraz sú nútený pracovať za akýchkoľvek podmienok. Treba si
uvedomiť, že Londýn je po Tokiu druhé najdrahšie mesto na svete.
Ubytovanie a doprava sú najväčšie položky. Avšak je nutné podotknúť, že
stravovať sa dá za 10 - 15 Ł
za týždeň, ale tak
by ste sa doma sotva stravovali. Pivo tu stojí 2,2 Ł cigarety 3Ł. Veľa
ľudí si
cigarety vyrába z tabaku, ktorý je lacnejší. Londýn ma naučil jedno, tu
človek nepozná kamaráta a chce zbohatnúť na všetkom, aj na kamarátovi.
Ja som sa po pár hodinách rozhodol, že si spravím z toho dovolenku.
Chodil som do školy a pozeral som si mesto. Prácu som síce hľadal, ale
nie tak intenzívne ako ostatní. Dokonca sa mi podarilo aj prácu
zohnať asi po 18
dňoch - dohodila mi ju síce tá agentúra, ktorej služby som chcel
využiť, išlo o dosť ťažkú prácu pre jednu
slovenskú partiu, ktorá robila
rôzne stavebné práce, väčšinou opravy, ale bolo to neoficiálne a len za
4 Ł/hod a
navyše nemali ani poriadne náradie. Za takúto prácu by na Slovensku
nedostali ani korunu. Odrobil som dva dni potom som to nechal, lebo som
nemohol chodiť do školy a navyše pracoval som 8 hod a ďalšie 4 - 5 som
cestoval. Bol som však definitívne rozhodnutý, že pôjdem späť
na Slovensko a taktiež som sľúbil všetkým, že spravím www
stránku, ktorá poskytne iný pohľad na túto agentúru, ktorá síce má
na svojej stránke referencie, ktoré kladne hodnotia jej činnosť, ale
kto by uverejňoval informácie na svojej stránke, ktoré by jej škodili.
Londýn je vynikajúce miesto pre nelegálnu činnosť, čo využívajú mnohí,
najmä na to aby zamestnávali neoficiálne ľudí, ale je tam aj veľa
skupín, ktoré majú zákazky a na výpomoc volajú ľudí, ktorý sú radi, že
získajú prácu, ale robia tvrdo za pár libier, pričom tieto partie berú
na vás aj 200 Ł na deň vy však
zarobíte 32 Ł za deň. Ale pozor, keď sa
Vám čosi v práci stane (úraz) nikto sa k vám neprizná a nepomôže vám.
Pozor na podvodníkov je ich tam dosť.
Pri tej práci za
4 Ł/hod som si urobil takú malú kalkuláciu a zistil som že, zarobím za
mesiac (176 hod) asi 704 Ł z toho treba zaplatiť ubytovanie 200
Ł, cestovné 100 Ł a stravu asi 60 Ł, pri ťažkej práci aj 100Ł, čiže keď
to zrátate dostanete výsledok, že mesačne ušetríte asi 300 Ł - 350 Ł,
čo je na takú obetu dosť málo. Najlepšia práca by bola na 12 hod denne
a 6 dní v týždni, lebo lepšie zarobíte a málo miniete, ale takej práce
je málo a je to dosť náročné na organizmus. Ten kto chce ísť do
Anglicka pracovať vo svojej profesií najmä murári, tesári, stolári by
nemali zabudnúť na jednu podstatnú vec a to je mať zo sebou náradie,
ktoré pre výkon svojej profesie potrebuje, lebo bez náradia vás takmer
nikto na toeto profesie nezoberie. Tiež je potrebné mať na stavbách
ochranné pracovné
pomôcky (topánky s oceľovou špicou, prilba a vesta zelená
pinžová). V Anglicku to stojí asi 50 Ł.
Ešte
jedna správa pre veriacich. V Londýne je na Mount street kaplnka, kde
sú československé omše každú nedeľu o 10:30. Chodí tam pomerne
veľa ľudí. Pomerne ťažko sa to na tej ulici hľadá, pretože je to na
druhom poschodí jedného domu. Hneď vedľa je anglický kostol. Po omšiach
sa
všetci stretávajú v jednej spoločenskej miestnosti, kde sa podáva káva
a čaj. Je to celkom dobré stretnutie. No a na záver dodám, že celý pobyt v
Londýne bol pre mňa dosť náročný na psychiku. Bolo tam zopár ľudí,
ktorí odišli späť do Česka alebo na Slovensko do jedného týždňa, lebo
by to psychicky asi nevydržali. Verte ak ste trochu citlivejšia povaha
už
po takých troch týždňoch to pekne s vami máva. Nervozita je tu na
dennom poriadku. Treba sa nad to
povzniesť a skúsiť zabojovať. Treba začať bojovať, už od prvých hodín
pobytu.
|